Prúdenie krvi - Rýchlosť prúdenia a tlak v krvnom obehu
22. 3. 2008
Krv v ľudskom tele v cievnej sústave je v nepretržitom, pohybe. Prúdenie krvi ja udržiavané rytmickým pohybom srdcového svalu
a stálym pretlakom medzi tepnami a žilami. Kytmickým pohybomsrdca sa krv vháňa do komôr a vytláča sa z ľavej komory do veľkého krvného obehu a z pravej komory do malého krvného obehu.
Pri systole srdca sa utvorí tlaková a rýchlostná vlna. V aorte je pri systole pretlak asi 20 000 Pa, pri distole asi 13 300Pa, Táto tlaková zmena sa šíri v sústave tepien rýchlosťou asi 8 až 10 m ss-1 a tlmí sa ich pružnosťou. Aorta sa rozvetvuje na stále tenšie tepny a tie nakoniec prechádzajú do sústavy vlásočníc. Pri každom delení tepny je súčet prierezu vetiev väčší ako prierez nerozvetvenej tepny. Preto rýchlosť prúdenia stále klesá. V aorte je rýchlosť prúdenia 20 až 50 cm s-1, po každom rozvetvení klesá a v kapilárach dosahuje len 0,05 až 0,09 cm s-1. Vlásočnice sa spájajú do tenkých žíl a tie prechádzajú do hrubších žíl, až sa nakoniec krv z veľkého obehu vracia hrubšími žilami do pravej predsiene srdca. Spojením dvoch žil vzniká vždy žila s menším prierezom, ako je súčet prierezov obidvoch vetiev. Preto pri spájaní žíl rýchlosť prúdenia krvi opäť vzrastá. Vcelku je však menšia než v sústave tepien a dosahuje v hrubších žilách rýchlosť 8 až 14 cm s-1.
Tlak v krvnom obehu klesá od najvyššej hodnoty na začiatku aorty najprv pomaly; najväčší pokles je v oblastí arteriol (tepničiek).
V povrchových kožných kapilárach nadobúda hodnotu 65 až 270 Pa.
V niektorých oblastiach, napr. v ušných kapilárach, nadobúda väčšie hodnoty. V žilách je pokles menší; v hrubších žilách, v blízkosti srdca,
vzniká vzhľadom na atmosferický tlak podtlak.
Pretlak vo veľkých tepnách vzhľadom na atmosferický tlak sa pri poraneniach tepny prejaví tým, že krv z tepny strieka a ľahko nastane vykrvácanie. Podtlak v hlavných žilách vzhľadom na atmosferický tlak spôsobuje, že pri poranení hlavnej žily vniká do nej vzduch a môže porušiť krvný obeh (vzduchová embólia).
Ak je človek v pokoji, vykoná srdce pri jednom cykle prácu asi 1 J; z toho viac ako 99 % pripadá na zmenu potenciálnej tlakovej energie a len menej ako 1 % na zmenu kinetickej energie krvi. Práca, ktorú vykoná srdce za hodinu, je asi 4 200 J, pri ťažkej telesnej námahe až 20 000 J.
Pri klinickom vyšetrovaní krvi sa meria okrem iných veličín aj relatívna viskozita a rýchlosť sedimentácie krvi. Obidve veličiny súvisia s vnútorným trením.
srdca sa krv vháňa do komôr a vytláča sa z ľavej komory do veľkého krvného obehu a z pravej komory do malého krvného obehu.